Spom├şname

─Żudov├şt ┼át├║r

Portr├ęt ─Żudov├şta ┼át├║ra od Jozefa Bo┼żetecha Klemensa z polovice 19. storo─Źia

Biografick├ę ├║daje

─Żudov├şt Velislav ┼át├║r

Narodenie:

28. okt├│ber 1815

Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)

Úmrtie:

12. január 1856

Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)

Miesto odpo─Źinku:

Modra

Rodina

Rodi─Źia:

Samuel ┼át├║r (1789 ÔÇô 1851),

Anna ┼át├║rov├í (1790 ÔÇô 1853) rod. Michalcov├í

S├║rodenci:

Karol (1811 ÔÇô 1851)

Samuel (1818 ÔÇô 1861)

Karol├şna (1826 ÔÇô 1859)

J├ín (1827 ÔÇô 1907)

Man┼żelka:

Deti:

S├║visiace osoby:

Dosiahnut├ę vzdelanie

Názov inštitúcie:

Ďalšie informácie

Rodisko, rodiNN├ë a ┼żivotn├ę pomery

─Żudov├şt ┼át├║r, zakladate─ż spisovnej sloven─Źiny, ale aj zn├ímy filozof, politik, historik, b├ísnik, pedag├│g a jazykovedec sa narodil 28. okt├│bra┬á1815 v obci Zay-Uhrovec ┬á(dne┼ín├Ż Uhrovec). Bol 2. zo 6. det├ş Samuela ┼át├║ra , n├írodne uvedomel├ęho u─Źite─ża evanjelickej ┼íkoly, naroden├ęho v Lubine a Anny Michalcovej. Svoje deti vychov├ívali v l├íske a harm├│nii, pri─Źom si zakladali na mravn├Żch a duchovn├Żch hodnot├ích. Dobr├ę vzdelanie tak z├şskali u┼ż v dom├ícom prostred├ş. ─Żudov├şt mal 4 bratov a 1 sestru Karol├şnu (1826 ÔÇô 1859). Najstar┼í├şm bol brat Karol (1811 ÔÇô 1851), ktor├Ż sa stal far├írom a┬áprofesorom na evanjelickom l├Żceu v┬áModre, mlad┼í├şm brat Samuel (1818 ÔÇô 1861), far├ír v Zemianskom Podhrad├ş a najmlad┼í├ş J├ín (1827 ÔÇô 1907),┬á stoli─Źn├Ż sudca, dostal meno po svojom zosnulom bratovi. ─Żudov├şt sa v┼íak stal najzn├ímej┼íou osobnos┼ąou slovensk├Żch dej├şn.┬á

Štúdium a Pôsobiská

Z├íkladn├ę vzdelanie z├şskal ─Żudov├şt u svojho otca v Uhrovci. V roku 1827 odi┼íiel ┼ítudova┼ą ni┼ż┼íie gymn├ízium do ma─Ćarsk├ęho R├íbu, dne┼ín├ęho Gy┼Ĺru. Tu jeho nadanie objavil profesor Leopold Petz, p├┤vodom Slov├ík, ktor├Ż v ┼łom vzbudil z├íujem o Slovanov. Po absolvovan├ş 2 ro─Źn├şkov sa prihl├ísil na ┼ít├║dium evanjelick├ęho l├Żcea v Bratislave , kde ┼ítudoval aj jeho star┼í├ş brat Karol.┬á Po─Źas ┼ítudentsk├Żch ─Źias sa tu zap├íjal do ─Źinnosti spolku Spolo─Źnosti ─Źesko-slovanskej. V roku 1835 sa stal jej podpredsedom. V r├ímci rozvoja n├írodn├ęho povedomia organizovala Spolo─Źnos┼ą r├┤zne stretnutia, podujatia a n├ív┼ítevy. Ich s├║─Źas┼ąou a ve─żkou udalos┼ąou bola vych├ídzka na Dev├şn 24. apr├şla 1836, kde si ka┼żd├Ż z ├║─Źastn├şkov stetnutia pridal k svojmu p├┤vodn├ęmu menu aj druh├ę slovansk├ę. Z ─Żudov├şta ┼át├║ra sa tak stal ─Żudov├şt Velislav ┼át├║r. V roku 1838 odi┼íiel ┼ítudova┼ą na univerzitu do nemeck├ęho mesta Halle, kde sa 2 roky venoval ┼ít├║diu filozofie, hist├│rie, filol├│gie a politiky.

Návrat do Nemecka

Po n├ívrate z Nemecka sa ┼át├║r op├Ą┼ą sna┼żil z├şska┼ą miesto n├ímestn├şka profesora Palkovi─Źa na Katedre re─Źi a literat├║ry ─Źesko-slovenskej, kde v rokoch 1836/1837 predn├í┼íal ─Źesk├║ a po─żsk├║ gramatiku a dejepis. To sa mu nakoniec po dlh├Żch prie┼ąahoch aj podarilo. ─Żudov├ş ┼át├║r vynikal svojimi jazykov├Żmi schopnos┼ąami. Ve─żmi dobre ovl├ídal latinsk├Ż nemeck├Ż,┬áfranc├║zsky, ma─Ćarsk├Ż,┬á gr├ęcky jazyk a tie┼ż slovansk├ę jazyky ÔÇô predov┼íetk├Żm po─żsk├Ż, rusk├Ż a┬ásrbo-chorv├ítsky, ┬áa u─Źil sa tie┼ż hebrejsky a anglicky.┬á

Uz├íkonenie spisovnej sloven─Źiny

V roku 1843 sa v hlave ─Żudov├şta ┼át├║ra zrodila my┼ílienka vytvorenia jednotn├ęho spisovn├ęho jazyka pre katol├şcky aj evanjelick├Ż pr├║d Slov├íkov. Z├íkladom pre tento jazyk malo by┼ą najviac roz┼í├şren├ę stredoslovensk├ę n├íre─Źie. 11. j├║la┬á1843┬ása ─Ż. ┼át├║r,┬áJ. M. Hurban┬áa┬áM. M. Hod┼ża┬ástretli na Hurbanovej fare v┬áHlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zaveden├ş spisovnej sloven─Źiny do praxe. 17. j├║la nav┼ít├şvili na Dobrej Vode┬áJ├ína Holl├ęho, v├Żznamn├ęho predstavite─ża bernol├íkov─Źiny, aby ho┬á obozn├ímili so svoj├şm z├ímerom.

Slovensk├ę n├írodn├ę noviny

V roku 1845 sa po nieko─żkoro─Źnom ├║sil├ş podarilo ┼át├║rovi z├şska┼ą od panovn├şka povolenie vyd├íva┼ą┬áSlovenskje n├írod┼łje novini┬ás liter├írnou pr├şlohou┬áOrol tatr├ínski. Ich obsah sa zameriaval na osvetov├║ ─Źinnos┼ą, soci├ílne pr├íva, oboznamoval s kult├║rnou tvorbou Slovanov a prin├í┼íal aj aktu├ílne ─Źl├ínky o dom├ícej aj zahrani─Źnej politickej situ├ícii. Noviny boli p├şsan├ę┬á v ┼át├║rovej sloven─Źine a na┼íli si svojich horliv├Żch pr├şvr┼żencov a ale aj┬á nepriate─żov medzi ktor├Żch sa zaradili niektor├ş ─Źesk├ş vlastenci, ktor├ş tento ─Źin ch├ípali ako zradu n├írodnej veci a odtrhnutie sa od ─îechov. Patrili sme v┼íak aj slovensk├ş n├írodovci P. J. ┼áaf├írik a┬á J. Koll├ír. V roku┬á1846┬ávydal ┼át├║r┬áN├íre─Źja Slovenskuo alebo potreba p├şsa┼łja v tomto n├íre─Ź├ş, kde obhajoval nutnos┼ą nov├ęho spisovn├ęho jazyka. V rovnakom┬á roku vy┼ílo jeho jazykovedn├ę dielo Nauka re─Źi Slovenskej, ktor├ę obsahovalo z├íklady novej gramatiky.

Uhorsk├Ż snem

Okrem redaktorskej ─Źinnosti p├┤sobil od r. 1847 aj na p├┤de Uhorsk├ęho snemu v Bratislave ako poslanec za mesto Zvolen, kde obhajoval svoje n├írodn├ę a soci├ílne postoje.

Posledn├ę roky ┼żivota

─Żudov├şt ┼át├║r bol v├Żznamnou a nenahradite─żnou osobnos┼ąou slovensk├Żch dej├şn. Zomrel ve─żmi mlad├Ż, ako 40-ro─Źn├Ż po─Źas po─żova─Źky v Modre, kde sa ne┼í┼ąastne postrelil d┼ła 12. janu├íra 1856.┬á

bibliografia

  • 1831 ÔÇô b├ísnick├ę prvotiny
  • 1835 ÔÇô spoluredaktor almanachu Plody
  • 1837 ÔÇô p├ş┼íe ─Źl├ínky pre ─Źasopisy a noviny Tatranka (sk), Hronka (sk), Kv─Ťty (cz), ─îasopis ─Źesk├ęho musea (cz), Danica (hr), Tygodnik literacki (hr):
    • 1838 ÔÇô august 1840: v pra┼żsk├Żch Kv─Ťtoch uverej┼łoval cyklus b├ísn├ş Dumky ve─Źern├ş, a┼ż do augusta 1840
  • 1839 ÔÇô po─Źas ┼ít├║di├ş v Halle nav┼ít├şvil kraje Lu┼żick├Żch Srbov a nap├şsal cestopis Cesta do Lu┼żic vykonan├í z jara 1839, ktor├Ż vy┼íiel v ─îasopise ─Źesk├ęho musea┬á
  • 1841 ÔÇô nap├şsal Star├Ż a nov├Ż v─Ťk Slov├ík┼» v staro─Źe┼ítine,┬á
  • 1841 ÔÇô 1844: spoluredaktor Tatranky
  • od 1845 ÔÇô hlavn├Ż redaktor nov├şn Slovenskje n├írod┼łje novini
  • 1846 ÔÇô N├íre─Źja Slovenskuo alebo potreba p├şsa┼łja v tomto n├íre─Ź├ş (nap├şsan├ę 1844)
  • 1846 ÔÇô Nauka re─Źi Slovenskej
  • 1851 ÔÇô dokon─Źil filozofick├ę dielo Slovanstvo a svet bud├║cnosti
  • 1852 ÔÇô dokon─Źil spis O n├írodn├şch p├şsn├şch a pov─Ťstech plemen slovansk├Żch, vydan├Ż v 1853 v Prahe
  • 1853 ÔÇô Spevy a piesne, b├ísnick├í zbierka

Gal├ęria

Video