Ľudovít Štúr

Základné vzdelanie získal Ľudovít u svojho otca v Uhrovci. V roku 1827 odišiel študovať nižšie gymnázium do maďarského Rábu, dnešného Győru. Tu jeho nadanie objavil profesor Leopold Petz, pôvodom Slovák, ktorý v ňom vzbudil záujem o Slovanov. Po absolvovaní 2 ročníkov sa prihlásil na štúdium evanjelického lýcea v Bratislave , kde študoval aj jeho starší brat Karol.  Počas študentských čias sa tu zapájal do činnosti spolku Spoločnosti česko-slovanskej. V roku 1835 sa stal jej podpredsedom. V rámci rozvoja národného povedomia organizovala Spoločnosť rôzne stretnutia, podujatia a návštevy. Ich súčasťou a veľkou udalosťou bola vychádzka na Devín 24. apríla 1836, kde si každý z účastníkov stetnutia pridal k svojmu pôvodnému menu aj druhé slovanské. Z Ľudovíta Štúra sa tak stal Ľudovít Velislav Štúr. V roku 1838 odišiel študovať na univerzitu do nemeckého mesta Halle, kde sa 2 roky venoval štúdiu filozofie, histórie, filológie a politiky.

Návrat do Nemecka

Po návrate z Nemecka sa Štúr opäť snažil získať miesto námestníka profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej, kde v rokoch 1836/1837 prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. To sa mu nakoniec po dlhých prieťahoch aj podarilo. Ľudoví Štúr vynikal svojimi jazykovými schopnosťami. Veľmi dobre ovládal latinský nemecký, francúzsky, maďarský,  grécky jazyk a tiež slovanské jazyky – predovšetkým poľský, ruský a srbo-chorvátsky,  učil sa tiež hebrejsky a anglicky. 

Uzákonenie spisovnej slovenčiny

V roku 1843 sa v hlave Ľudovíta Štúra zrodila myšlienka vytvorenia jednotného spisovného jazyka pre katolícky aj evanjelický prúd Slovákov. Základom pre tento jazyk malo byť najviac rozšírené stredoslovenské nárečie. 11. júla 1843 sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení spisovnej slovenčiny do praxe. 17. júla navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, významného predstaviteľa bernolákovčiny, aby ho  oboznámili so svojím zámerom.

Slovenské národné noviny

V roku 1845 sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo Štúrovi získať od panovníka povolenie vydávať Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Ich obsah sa zameriaval na osvetovú činnosť, sociálne práva, oboznamoval s kultúrnou tvorbou Slovanov a prinášal aj aktuálne články o domácej aj zahraničnej politickej situácii. Noviny boli písané  v Štúrovej slovenčine a našli si svojich horlivých prívržencov, ale aj  nepriateľov medzi ktorých sa zaradili niektorí českí vlastenci. Tí tento čin chápali ako zradu národnej veci a odtrhnutie sa od Čechov. Patrili sem však aj slovenskí národovci P. J. Šafárik a  J. Kollár. V roku 1846 vydal Štúr Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, kde obhajoval nutnosť nového spisovného jazyka. V rovnakom  roku vyšlo jeho jazykovedné dielo Nauka reči Slovenskej, ktoré obsahovalo základy novej gramatiky.

Uhorský snem

Okrem redaktorskej činnosti pôsobil od r. 1847 aj na pôde Uhorského snemu v Bratislave ako poslanec za mesto Zvolen, kde obhajoval svoje národné a sociálne postoje.

Tragické úmrtie

Ľudovít Štúr bol významnou a nenahraditeľnou osobnosťou slovenských dejín. Zomrel veľmi mladý, ako 40-ročný počas poľovačky v Modre, kde sa nešťastne postrelil dňa 12. januára 1856.